História šermu na Slovensku
Šermiarsky život sa na Slovensku koncentroval vo viacerých mestách, a to najma v Bratislave a Košiciach, v Piešťanoch, Žiline a vo Zvolene.
Šermiarsky život v Bratislave (Prešpork/Pozsony) sa právom spája s menom Ferdinand de Martinengo (14.03.1821 Záhreb – 28.2.1895 Bratislava). O osobnosti Ferdinanda de Martinengo môžeme s plnou vážnosťou povedať, že v sebe spájala ideálne cnosti. Bol veľký humanista, pedagóg, športovec a skvelý šermiar, ako aj záchranca a požiarnik. Európan talianskeho pôvodu. Počas celého svojho plodného života pestoval kladný vzťah k prírode a nadovšetko vyznával hodnoty priateľstva, vlastenectva, šľachetnosti a humanizmu. Zasadzoval sa o rozvoj umenia, estetiky, hudby a ctil ducha “fair play”. Hoci sa narodil v chorvátskom Záhrebe, jeho život sa viaže k Bratislave, v ktorej je pochovaný na Ondrejskom cintoríne. Patril medzi členov starej šľachtickej rodiny de Martinengo, ktorí cvičili šerm a dosahovali v ňom výnimočné výsledky. túto vlastnosť využil pri štúdiu za šermiarskeho majstra v šerme šabľou a fleuretom na Budapeštianskom štátnom šermiarskom inštitúte, kde v roku 1837 získal diplom majstra (a následne o rok neskôr aj vo Wiener Neustadte vo vojenskej akadémii Central Fechtschule), čo znamenalo, že mohol vyučovať šerm vo všetkých troch zbraniach, teda vo fleurete, korde i šabli. Zaujímavosťou ostáva, že tento diplom, tzv. “PATEN”, bol vyhotovený z psej kože a vlastnoručne podpísaný majstrom šermu tej doby L.Chapponom, ako aj profesorom akadémie Thallhoferom a do tretice majstrom šermu z Milána V. Toninim.
Po období “štúdia” prišiel v roku 1844 z Viedne do Bratislavy, kde obdržal povolenie od mesta na založenie súkromného telovýchovného ústavu s názvom “Prvá uhorská telocvičná a šermiarske škola”. Mestská radnica mu poskytla len voľné priestory, financie si Martinengo zháňal sám. Uvedený ústav zmenil počas svojej existencie niekoľkokrát názov. V roku 1858 sa premenoval na Gymnastický ústav a znova v roku 1860 na Pedagogicko-gymnastický inštitút, v ktorom sa vyučoval “turnérsky telocvik”, čo znamenalo, že Ferdinand de Martinengo propagoval a prakticky zaviedol telesnú výchovu medzi obyvateľmi a na školách dvadsať rokov pred Čechom m. Tyršom. Na Klariskej ulici v budove Kráľovského katolíckeho gymnázia vyučoval šerm, zápasenie a gymnastiku. V roku 1862 založil Bratislavský veslársky klub a v roku 1880 aj telocvičný spolok PTE Pozsonyi torna Egyesület so zameraním na plávanie, atletiku, futbal a šerm.
Historické dokumenty však hovoria, že v Prešporku sa šermovalo už v roku 1826 v šermiarskej škole, ktorú pravdepodobne založili na prvom reformovanom uhorskom sneme. Následne sa šerm v roku 1828 osamostatnil a vznikol prvý maďarský šermiarsky spolok v Bratislave “Pozsonyi első Magyar vívóegyesület”. Je to nielen druhá šermiarska ustanovizeň na území Uhorska, ale prvý šermiarsky spolok vôbec. Príchodom Ferdinanda de Martinengo do Bratislavy sa v roku 1844 tot centrum premenovalo na Šermiarsky klub, ktorý ako čestný predseda viedol práve Martinengo.
Košice v druhej polovici 19. storočia už mali položené základy športového života, ktorého hlavnými piliermi boli športové spolky s odborným a spoločenským zameraním. Šerm patril k spoločensky najuznávanejším športom. Od roku 1893 bol organizovaný v rámci Košického telocvičného a šermiarskeho spolku. Súkromne ho vyučovali A.Kiss, J.Dessewfy, Ľ.Horváth, či J.B.Bukuresti. Bol to majster Albert Kiss, ktorý v Košiciach pôsobil v rokoch 1886-1898 a svoju šermiarsku školu si zriadil na Hlavnej ulici č.70. Kronika šermu východného Slovenska sa píše od roku 1902, keď do Košíc z Neapolskej školy v Bologni prichádza taliansky majster Giovanni Bartolli. Šerm spropagoval a začal pestovať túto klasickú športovú disciplínu v budove bývalej tlačiarne na Zvonárskej ulici. Neskôr z Košíc odišiel kvôli nedostatočnému finančnému zabezpečeniu. Už v roku 1903 sa v starom Košickom hoteli Slovan uskutočnila veľká exhibícia za účasti šermiarov svetových mien. Nastal veľký rozmach šermu. V tomto roku práve šermiari a nadšenci športu založili prvú jednotu v Košiciach s názvom “KOŠICKÝ ATLETICKÝ KLUB – KAC”, ktorého predsedom bol gróf Zichy Károly. V prvom športovom almanachu, ktorý bol vydaný pri príležitosti 20. výročia trvania “KAC”, napísal Ing.V.Bukovsky nasledovné: “Po rozpadnutí monarchie vyrástla pod rukami majstra Salamona nádherná šermiarska mládež, ktorá smelo hľadela do budúcnosti tohto prekrásneho športu”. Priamym žijúcim potomkom majstra Salamona je jeho synovec Salamon Gábor, ktorý sa taktiež stal uznávaným trénerom aosobne trénoval niekoľko nemeckých reprezentantov, ako aj holandskú reprezentáciu. Dnes žije v Budapesti.
V roku 1921 bol v Prahe ustanovený prvý Československý svaz šermířský s pôsobnosťou v celom Československu. Túto skutočnosť potvrdilo aj Ministerstvo vnútra ČSR. Všetky šermiarske kluby boli povinné byť členmi tohto zväzu, inak by sa nemohli zúčastniť na domácich ani zahraničných turnajoch. V tom istom roku prišiel do Košíc prof. Samuel Pačenovský. Svojou zanietenosťou dosiahol založenie šermiarskej školy, ktorá od roku 1928 dávala športovému šermu profesionálny charakter. Prof. Pačenovský popri praktickej aj teoretickej výučbe spravoval a publikoval podľa svojich úprav poznatky talianskej, francúzskej a maďarskej školy. Vychoval nových vynikajúcich šermiarov. V období medzi dvoma svetovými vojnami sa najviac zvýraznili viacnásobný majster ČSR Dr. T.Klein v šabli, Ing. A. Bárta tiež v šabli, Ing. A.Klein ako majster Slovenska v korde a F. Moritz vo fleurete.Úspech dosiahli aj bratia Borosovci a majster šermu Jarušovský, ako i účastníčka OH v Berlíne v roku 1936 Varga Ilus (Ilona Vargová). Varga Ilus v roku 1936 trénovala v Košiciach a na Majstrovstvách republiky v tom istom roku obsadila druhé miesto ako najlepšia šermiarka zo Slovenska. Svojím ortodoxným poňatím šermiarskej techniky patrí k najklasickejším pretekárkam tohto obdobia na medzinárodnom poli.
Úryvok je z knihy Petra Drobného Šerm 1969-2019